Kňazi farnosti

p. Lukáš 

1. Michal Tomaškovič (1798 - 1825)

     Prvý farár pôsobiaci v tejto farnosti. Bol členom Slovenského učeného tovarišstva, patril do skupiny slovenskych národneorientovaných kňazov bernolákovskej generácie. Pod jeho vedením postavili v Bajerove v rokoch 1808-1809 farskú budovu.  

2. Andrej Lukáč (1825 - 1879)

     Druhý farár pochádzal z Močidľan a bol infirmárom prešovského dištriktu. V Bajerove prežil 4 epidémie cholery a za jeho hrdinský postoj voči chorým ho v roku 1857 cisár vyznamenal Rado zlatého kríža. na jeho hrobe v Bajerove je nápis "Tu odpočiva verní služebník boskí Andreas Lukacs 54 roki jak pleban Bajerovski +1879 zlatým krížem zasluhach od najjasnejšího kráľa ozdobení. Narodil sa 1797."

3. František Jávorský (1879- 1891)

     Počas jeho pôsobenia bola opravená farská budova a taktiež zadovážil pre farský kostol dva zvony

4. ICDr Pavol Virágh (1891- 1902)

     Narodil sa v Chabžanoch (dnes súčasť obce Lemešany). 

5. Ján Prokopovič (1902 - 1938)

     Od roku 1928 bol aj prešovským dekanom. Vedel pekne maľovať a sám vymaľoval za svojho pôsobenia aj bajerovský kostol. 

6. Vincent Janitor (1939 - 1952)

     Do farskej kroniky napísal obsiahle spomienky na svoje účinkovanie v bajerovskej farnosti. Tieto vyznania svedčia o jeho láske k ľuďom, ku kraju a svojmu povolaniu. Keď ho oslovovali "veľkomožný pane",  on ich opravil - Ja som váš duchovný otec.

7. Juraj Jendželovský (1952 - 1953)

     Pôsobil tu iba štyri mesiace. Mal opletačky s ŠTB pre údajnú tajnú vysielačku, ktorú eštebáci hľadali na povale kostola a vo farskej budove. Hneď potom ho zaistili. Bol odsúdený na 18 rokov straty slobody a internovaný do Jáchymovských uránových dolov. Väznený bol do roku 1960 a mimo duchovnej služby bol ešte ďalších 6 rokov. Zomrel v r. 2004 v Michalovciach.  Samozrejme že žiadna vysielačka sa nenašla, podobne ako u mnohých iných podobne odsúdených.  

8. Karol Džupina ( 1953 - 1955)

     V roku 1951 bol internovaný v Ptp (pomocný technický prápor) v Mučeníkoch. Po niekoľkých mesiacoch bol prepustený.  15. 2. 1953 prišiel za administrátora do Bajerova. Po troch rokoch pôsobenia bol dislokovaný do Raslavíc pri Bardejove.

9. Mons. Michal Adam (1955 - 1974)

     V roku 1943 dostal titul pápežského komorníka. Do farnosti za ním prichádzalo mnoho kňazov, ktorých poznal ešte zo svojho pôsobenia v Košiciach kde pôsobil na biskupskom úrade i pri výchove kňazského dorastu.  Pod jeho vedením prebehla generálna oprava farského kostola v Bajerove. V roku 1968- 70 sa iniciatívne zapojil do Diela koncilovej obnovy. Bol vážnym kandidátom na post košického biskupa, čo sa však neuskutočnilo pre bratskú pomoc sovietských vojsk v roku 1968 a následnú normalizáciu. V roku 1973 oslávil v Bajerove 50 výročie svojej kňazskej vysviacky za veľkej účasti veriaceho ľudu. 

10. p. Lukáš Ladislav Vrábeľ OFM (1974 - 1990)

     Počas komunizmu bol 17. apríla 1950 zaistený a deportovaný do Hronského Beňadika. Odtiaľ ho s ostatnými františkánmi deportovali do Kostolnej pri Trenčíne. Pracoval v Ptp na výstavbe nosickej elektrárne. 1. mája 1950 bol prepustený. Ešte toho istého roku bol však povolaný do Ptp v Svätej Dobrotivej. Potom nasledovali ďalšie miesta, kde manuálne pracoval ako príslušník Ptp na rozličných stavbách socializmu: v Strašiciach, Hornej Planej, Kadani, Rajhrade, Novom Jičíne, Bratislave, Plaveckom Podhradí, Zvolene, Hronseku, Komárne a Banskej Bystrici. V Kadani ho podrobili nepríjemnému vyšetrovaniu, lebo z tábora ušli saleziáni Anton Hlinka a don Sitár s ktorými bol ubytovaný v jednej izbe. Počas pobytu v Ptp bol v roku 1951 odsúdený Štátnym súdom vo Zvolene za trestný čin prechovávania nedovolenej literatúry, resp. letákov Dr. ladislava Janusa "Hmota sa búri" Odsúdili ho na päť mesiacov straty slobody. Po návrate do civilného života pracoval ako elektromontér "Krížiku" Prešov. V roku 1969 sa vrátil do kňazskej služby.  V Bajerove pôsobil od roku 1974. Svojej práci sa venoval s veľkou horlivosťou. Pustil sa do opravy farskej budovy a okolia kostola v Bajerove, na ktorm bola obnovená aj fasáda. Veľmi často ho bolo vidieť na prechádzkach po okolitých lesoch, ktoré poznal ako vlastnú dlaň. V roku 1991 bol rehabilitovaný za nespravodlive odsúdenia. 

11. ThDr Pavol Čech (1990- 2005)

     Počas svojho pôsobenia vo farnosti obnovil činnosť kresťanskej organizácie Slovenský orol. Bol vymaľovaný kostol a vymenené okná v kostole v Bajerove. V decembri 2004 bol konsekrovaný kostol vo filiálnej obci Žipov, ktorý si veriaci opravili z vlasných zdrojov.  

12. Mgr. Miroslav Marcin (2005 - 2020)

        Rodák z Kapušian pri Prešove. Pôsobil ako kaplán vo farnostiach: Sešovce (1999), ZVS (1999), Veľké Kapušany (2000-2005).  Svoju prvú farnosť sv. Michala archanjela v Bajerove spravoval od 1.7.2005 do 1.7.2020.

        Za jeho pôsobenia bol rekonštruovaný interiér farskej budovy, farský dvor, vybudovaná kanalizácia.  Rekonštrukciou prešla aj časť farského kostola, strecha (2009), fasáda (2019), bola postavená nová sakristia (2010), nový vchod na chór (2019). Zveľadené bolo aj okolie kostola, vybudované chodníky (2013), oplotenie (2014), okolo kostola bola inštalovaná krížová cesta (2015), vybudovaná kaplnka sv. Jána Pavla II. (2011) i kaplnka fatimskej Panny Márie (2020).
       Vo filiálnej obci Brežany v kostole sv. Lukáša bol v spolupráci s obecným úradom zrekonštruovaný ikonostas. V roku 2013 sa začalo s výstavbou nového kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorý 29.10. 2017 konsekroval Mons. Bernard Bober košický arcibiskup- metropolita.
        Vo filiálnej obci Rokycany prešiel kostol sv. Kataríny Alexandrijskej rozsiahlou rekonštrukciou (2008-2019), bola opravená veža kostola, nová fasáda, nová strecha na sakristii. Rekonštrukciou prešiel aj interiér kostola, krížová cesta a starý oltár.
7.7.2019 kostol konsekroval Mons. Marek Forgáč pomocný košický biskup.
        Vo filiálnej obci Žipov bolo na kostole sv. Anny prevedené prekrytie strechy. Inštalovaný bol nový zvon- Gorazd, ktorý daroval rodák Doc. ThDr. Peter Sedlák, PhD.

        Vo farnosti boli v roku 2008 ľudové misie, pravidelne boli slávené detské sv. omše, fatimské soboty, organizované cyklopúte do arcidiecéznej svätyne v Obišovciach v rámci fatimských sobôt, deti sa zapájajú do projektu Dobrá novina, mládež sa zúčastňuje púti do rodiska bl. Anny Kolesárovej,  arcidiecézneho stretnutia mládeže s o. arcibiskupom, vo farnosti je aktívny mládežnícky zbor. Organizované boli rómske púte do Gaboltova, vianočné akadémie, výlety pre deti, farské púte, napr. Rím, Cascia, San Giovanni Rotondo, Assisi, Benátky, Turín, Lurdy, Fatima, La Salette, Mariazel, pútnické miesta v Poľsku, Maďarsku i na Slovensku. Zapájame sa do projektov na ochranu života, zúčastnili sme sa troch pochodov za život.
       V spolupráci s organizáciou Slovenský orol bolo zorganizovaných 12 ročníkov farského plesu, Deň rodiny, Bajerovské orolské slávnosti, športové hry, futbalové turnaje, výlety, a mnoho iných aktivít.

        V čase pandémie koronavírusu Covid-19 (marec- máj 2020), keď nebolo možné verejné slávenie svätých omší v chrámoch, boli sv. omše a pobožnosti vysielané z farského kostola prostredníctvom internetu, čo bolo pre veriacich veľkým požehnaním a zaiste prinieslo mnoho duchovného úžitku.

          Ďalším pôsobiskom duchovného otca je farnosť sv. Štefana Uhorského, kráľa - Úbrež.

13. Mgr. Radoslav Krenický (2020)

        Pôsobil ako kaplán vo farnostiach: Trhovište /2003-2005/, Humenné - Pod Sokolejom /2005-2008/, Humenné - Košických mučeníkov /2007-2008/, Prešov - sv. Mikuláša /2008-2013/. Svoju prvú farnosť Sv. Štefan Uhorského, Úbrež spravoval od 1.7.2013 do 1.7.2020. Od 1.7.2020 spravuje Farnosť Sv. Michala, Bajerov a úradne - liturgicky ju zaujal 14.7.2020 pri sv. omši vo farskom kostole. Zriadil Centrum sv. Michala a erb farnosti.

14. Mgr. Martin Ferčák (1.10.2020)

              Pôsobil ako kaplán vo farnostiach: Svidník /2004-2007/, Kokošovce /2007-2009/ Nižný Hrušov /2009/, Ordinariát OSaOZ /2009-2011/, Košice - Sv. Gorazda /2012/, Valaliky /2012-2014/ Od roku 2014 do 30.9.2020 bol farárom vo farnosti Sv. Štefana Uhorského v Malčiciach. Od 1.10.2020 je farárom vo farnosti Bajerov.

Porovnaj  - Žipov a okolie, ThDr.  Peter Sedlák Phd. - Mgr. Helena F. Sedláková, Timeprint Žilina, 2009.